Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Sklené Teplice

21. 3. 2009

     Obrázok 
     

 
Sklené Teplice ležia v severozápadnej časti Štiavnických vrchov v idylickej doline, cez ktorú preteká potok Teplá a sú zo všetkých strán obklopené bohatými ihličnatými a listnatými lesmi. Čarokrásne údolie leží medzi Hliníkom nad Hronom a obcou Podhorie pri Banskej Štiavnici v okrese Žiar nad Hronom v nadmorskej výške 364 m.n.m. Rozloha obce má 10 912 735 m2 a 455 obyvateľov (2006).

 

teplice_04.jpg

 

Na území obce bolo pravdepodobne usadené obyvateľstvo ďaleko pred prvou doloženou písomnou zmienkou. Možno tak predpokladať vzhľadom na strategickú polohu, teplé pramene a v neposlednom rade pre ťažbu kovov v okolí. Netreba zabúdať, že v katastri už nejestvujúcej obce Horné Opatovce, boli nájdené artefakty Lužickej kultúry a Veľkomoravskej ríše. Táto oblasť je vzdialená od Sklených Teplíc iba tri kilometre.

q.jpg

Podľa Historického ústavu SAV sa dá datovať, že samotná obec, už ako trvalé sídlo, vznikla okolo roku 1290. Podľa iných zdrojov údajne obec založil začiatkom 14. storočia  istý Glaser Filius Gerhardi de Doplicze, ktorý doviedol nemeckých kolonistov na územie obce.  Kolonisti boli prevažne Sasi, ktorých na osídlenie tohoto územia pozval kráľ Bello IV a to najmä pre ich vedomosti v oblasti baníctva a hutníctva.

qq.jpg

Prvá písomná zmienka o obci Sklené Teplice sa datuje až od roku 1340, kedy sa nazývala Topliche, v obci sa nachádzala kúria a mlyn, ktoré patrili Svätobeňadickému opátstvu. V rozmedzí rokov 1320 až 1329 si obec prenajali od opáta Ladislava kasteláni z neďalekého hradu Šášov.  Názvy obce sa postupne menili: z roku 1373 názov Warmbad a Haispad, z roku 1388 je písomne doložený názov Theplica, rok 1601 uvádza názvy Teplicza, alebo Szklenar. Z roku 1773 Skleno Teplicze, z roku 1920 Sklenô, z roku 1927 Sklené Teplice, po maďarsky sa obec nazývala Barsszklenó, Szklenófurdo, po nemecky Glashutten bei Schemnitz a Gas-Hutten, po latinsky Szkleno-Thermae. Súčasťou obce boli aj časti Nade a Vydrica, ktoré sa spomínajú koncom 13.storočia, Vydrický vrch už v roku 1075. Vydrica sa nazývala Widercz a z  rokov 1301 - 1342 je písomne doložený názov Ketvidriche.

qqq.jpg

Na konci 13. storočia napísali občania Banskej Štiavnice list o užívaní pozemkov kde píšu: (My syn Arnoldusa, Tirannus a synovia Saasa, Miklós a Iwanus, ďalej Lipót a jeho príbuzný v Banskej Štiavnici v našom liste, každému ktorého sa to týka sľubujeme, že našu ročnú daň, ktorú sme povinný zaplatiť pre monostor Garam Szent Benedek opátstvo za dediny Nade a Widercz, ktorých pozemky užívame, sľubujeme, že túto daň zaplatíme v deň svätého Michala a keby sme to tak v ten deň neurobili, tak na druhý deň zaplatíme dvojnásobok dane a to bez meškania a bez nejakých výhovoriek).

qqqq.jpg

Z roku 1373 je doložená existencia mýta. Časť obce patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, ktoré tu malo mlyn a kúriu a časť obce vlastnilo panstvo hradu Šášov, ktoré v roku 1388 získalo celú obec. Dekrétom z roku 1404, ktorý vydal kráľ Žigmund, sa obec stala majetkom Kremnice. Správa z roku 1550, ktorú zaslal majiteľ panstva v Sklených Tepliciach Juraj Krabach, kráľovi Ferdinandovi I uvádza, že majiteľ panstva ponúka kráľovi na predaj svoj majetok, konkrétne teplé liečivé kúpele. V tejto správe je aj spomenuté, že Juraj Krabach v obci vlastní aj sklenú hutu, ktorá už v čase písania tejto správy, mala mať už vyše 200 rokov. Na základe tejto správy, možno ako čas vzniku sklenej huty datovať do obdobia okolo roku 1350. Táto sklená huta, bola prvou svojho druhu na území Uhorska. Reprodukovala sklo pre bežné potreby, ale aj chemické sklo, ktoré využívali hutníci pri zisťovaní obsahu zlata a striebra vo vyťažených rudách. O tejto hute sa dochovali len veľmi strohé informácie. Následná kúpa majetku a dohoda o kúpe sa neuskutočnila, nakoľko rozhodnutie o tom, že k predaju nedôjde vyriekla dolnorakúska komora.

qqqqqq.jpg

Obec následne vlastnil rod Dóczyovcov. Dóczyovci boli ako vlastníci tvrdí a voči poddaným prísni. Mali časté susedské spory, najmä s banskou komorou. Tieto spory o majetky a následne rozdelenie obce na viacerých majiteľov dokladá aj skutočnosť, že v obci na svojom majetku dalo Benediktínske opátstvo postaviť v roku 1559 kostol, ktorý bol zasvätený Panne Márii a stavba bola dokončená v priebehu roku 1602. V tejto dobe sa v obci podľa vtedajšieho vykonaného súpisu nachádzalo 33 domov, mlyn a krčma. Z tejto rodiny pochádzali aj traja župani Tekovskej stolice a niekoľko významných kráľovských úradníkov. V roku 1648 zomiera posledný s rodu Dóczyových a týmto sa končí 168 ročné vládnutie tejto rodiny nad významnou časťou Žiarskej kotliny. Následne pripadli Sklené Teplice rodu Lippayovcom v listine z roku 1648 sa píše, že hrad Šášov kúpil Gašpar Lippay a ako príslušnosť k hradu mu pripadlo 15 obcí, medzi nimi aj obec Sklené Teplice. V rokoch 1676-78 predali Lippayovci panstvo kráľovskej komore. Majetok obce následne spravoval Banský úrad v Banskej Štiavnici.

qqqqqqq.jpg

Už od vzniku obce využívali jej obyvatelia blahodárne účinky termálnej minerálnej vody, ktorá tu vyviera doposiaľ. Podľa povestí, práve tieto pramene liečivej vody, boli dôvodom pre prítomnosť Templárov na hrade Teplica, nad obcou. Sklené Teplice sa však vďaka týmto prameňom dostali do širokého povedomia až v 16. storočí. V roku 1534 mala obec 3 porty, roku 1601 33 domov, mlyn a krčmu. V roku 1549 ich vo svojej balneografii opísal známy vedec Juraj Wernher. Prvý rozbor týchto vôd zrealizoval Karol Otto Moller v 18. storočí. Moller bol významným vedcom, a učiteľom Mateja Bela, pôsobil ako kúpeľný lekár v Sklených Tepliciach a do povedomia sa dostal aj svojou prezývku „Slovenský Hipokrates“ najmä za svoje známe objavy v medicíne.V roku 1633 napadli obec Turci, ktorí ju vyplienili. Sklené Teplice navštívil známy anglický cestovateľ Edward Brown, nemecký mineralóg a botanik Brückmann, ale i slovenský učenec Matej Bel. Po zániku sklárne bola v Sklených Tepliciach založená huta, v ktorej sa oddeľovalo zlato a striebro od nevyužívaných rúd pomocou olova. Takto sa tu spracovávali rudy vyťažené v Banskej Štiavnici a okolí. Keď v roku 1751 bol v Banskej Štiavnici na návšteve cisár František Lotrinský, manžel Márie Terézie, navštívil aj hutu v Sklených Tepliciach, aby videl, ako sa produkuje zlato, ktoré obohacuje jeho pokladnicu. Táto huta zanikla v roku 1781 a do roku 1785 boli jej priestory nevyužívané. V roku 1785 sa začala v týchto priestoroch zriaďovať amalgamačná huta, ktorá mala produkovať zlato a striebro zo zlatonosných rúd pomocou ortuti. Dokončili ju v roku 1786 a v tom istom roku v nej mal predstaviť pôvodca nepriamej amalgamácie Ignác Born svoju metódu pred mnohými odborníkmi sveta. V Sklených Tepliciach sa v tomto roku zišlo mnoho významných predstaviteľov vedeckého života 18. storočia, aby sa mohli zoznámiť s Bornovou nepriamou amalgamáciou. Vďaka hojnej účasti vedcov prebehol v Sklených Tepliciach prvý medzinárodný kongres prírodovedcov na svete, bola tu založená prvá medzinárodná vedecká spoločnosť na svete a táto spoločnosť vydávala prvý medzinárodný vedecký časopis na svete. Vedenie spoločnosti bolo najprv v Sklených Tepliciach, no neskôr sa presťahovalo do Zellerfeldu v Nemecku.

qqqqqqqqqqqqqq.jpg

Za I. ČSR obyvatelia obce pracovali v banskom priemysle, v kúpeľníctve, časť v poľnohospodárstve.

qqqqqqqqqqqqqqqqqqq.jpg

 

 

Dňa 14.03.1945 v ranných hodinách vojsko  2. ukrajinského frontu a rumunskej armády začalo oslobodzovať obec Sklené Teplice od východu Vydrickou dolinou. Do večerných hodín bola obec oslobodená. Tuhý boj bol o kótu Pustý hrad, kde museli byť nasadení gardoví vojaci sovietskej armády. Za oslobodenie obce zaplatilo svojim životom 51 sovietskych a rumunských vojakov. Padlí vojaci boli pochovaní v kúpeľnom parku a neskôr boli exhumovaní a prevezení na vojenský cintorín do Zvolena.

 

teplice_03.jpg

 

V súčasnej dobe je obec Sklené Teplice,jedno z   najviac navštevovaných miest v Štiavnických vrchoch. Predurčuje ju jednak veľmi dobrá poloha obce a priame spojenie s dvoma najväčšími mestami regiónu a to 12. km vzdialeným Žiarom nad Hronom a 13. km vzdialenej Banskej Štiavnice.

qqqqqqqqqqqqqqqqqqqqq.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

   

 

 

 
Reklama