Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Hrad

31. 3. 2009


Obrázok

 
  Vznik hradu

     O počiatkoch hradu sa nezachovali doposiaľ žiadne doložené písomné zmienky. Vznik hradu Teplica možno na základe získaných poznatkov datovať približne do obdobia 2. polovice 13. storočia, čo potvrdili aj výsledky terénneho výskumu, ktorý sa na hradnom kopci vykonával. Práve v tejto dobe pravdepodobného vzniku hradu,nastala mohutná kolonizácia a osídľovanie banskej oblasti. Podľa niektorých autorov bol iniciátorom výstavby opevnenia pravdepodobne ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča (1242-1253 Báncha Nembeli II. István), ktorý v tejto dobe vlastnil prevažnú väčšinu majetkov v širokom okolí  a ktorý listinou zo dňa 04. februára 1246 udelil výsady Žiaru nad Hronom. Tento ostrihomský arcibiskup sa považuje aj za iniciátora začiatkov stavebných prác neďalekého hradu Šášov, ktorý sa  písomne spomína už v roku 1253. Podľa ľudovej povesti a aj niektorých autorov zaoberajúcich sa historickými súvislosťami tohto rádu na našom území, by práve oni mali byť zakladateľmi a prvými obyvateľmi hradu. Tejto teórii by za pravdu mohol dať aj jeden z jeho ľudových názvov Červený hrad, alebo aj povesť o červenom mníchovi a pod. Samozrejme, že prítomnosť rytierov chrámu na tomto mieste nie je písomne doložená. K vybudovaniu hradu práve na tomto mieste, mala pre rád templárov údajne zohrať nielen strategická poloha, ale najmä hojnosť teplých liečivých prameňov, ktoré vyvierali pod hradom v obci Sklené Teplice. Práve tieto blahodarné účinky vody využívali na liečenie a oddych bratov rádu, ktorých trápili zranenia získané počas výprav do svätej zemi a rôznych bojov ktorých sa zúčastnili. Práve tieto liečivé účinky prameniacej vody im dodávali silu a hojili staré rany.

    

 

 

 

 

     Inázor na čas a dôsledky vzniku hradu predpokladá, žetatari6.jpg hrad Teplica bol postavený približne v tom istom období (v 2. polovici 13. storočia), a to následkom tatárskeho vpádu na toto územie, kde následne nastala mohutná kolonizácia  belo.jpgtejto banskej oblasti, spolu s príchodom nemecky hovoriacich prisťahovalcov, ktorí erbnr.gifmali skúsenosti s dobývaním rúd ktoré sa v hojnom množstve nachádzali v tejto oblasti a hrad týmto pádom slúžil, ako ochrana a signalizácia na dôležitej prístupovej ceste do Banskej Štiavnice, zo smeru od Žiaru nad Hronom, ktorá prechádzala Sklenoteplickou dolinou, tesne pod hradom Teplica.

 

 
História

 

Prvá doložená písomná zmienka o hrade Teplica je až z roku 1456, kedy sa hradu zmocnilo Jiskrovo vojsko. V tom istom roku bratríci o hrad prišli, nakoľko Ján Huňady (1387/1400/1407 – 11.08.1456, gubernátor Uhorska) nariadil kremnickej banskej komore vyplatiť sumu 400 zlatých na opravu a modernizáciu hradu, čo znamená, že hrad bol v týchto bojoch pravdepodobne značne poškodený.   Z roku  1463, pochádza zmienka o Ondrejovi Marderovi, ktorý bol toho času na hrade kapitánom a v uvedenom roku si vzal do prenájmu od opáta Jána mlyn, ktorý sa mal nachádzať blízko Pukanca.
 

V roku 1471 vstúpili na územie dnešného Slovenska vojská poľského kráľa a litovského veľkokniežaťa Kazimíra IV. Jagellonskeho (30.11.1427 – 07.06.1492), ktorý si s podporou ostrihomského arcibiskupa robil nároky na uhorskú korunu. Kráľ Matej Korvín povstanie do konca roka potlačil a anektované územia oslobodil. V tomto období,  bol hrad Teplica poškodený  a neskôr začal chátrať. Dňa 3. mája 1490 napísal jágerský biskup Orbán Dóczy von Nagylúcse (1481 - 1486, z Veľkej Lúče - rábsky, jágerský a súčasne (za vlády kráľa Mateja) viedenský biskup, kráľovský pokladník a spoločne so Štefanom Báthorym strážca koruny, ktorý bol verným radcom uhorského kráľa Mateja (a po jeho smrti prívržencom Vladislavovým a odporcom Jána Korvína) svojim bratom na hrad Revište list, z ktorého vyplýva, že hrad Teplica patrí do majetku ovdovenej kráľovnej Beatrix Aragónskej (14.11.1457 – 12.09.1508), ktorá ho od základov prestavila a dalo by sa povedať znovu postavila. Podľa Kachelmanna dalo mesto Banská Štiavnica v roku 1489 na stavebné práce v celku 2077 zlatých forintov, z čoho sa dá usudzovať, že šlo o rozsiahle stavebné úpravy a ich podstatná časť prebiehala v rozmedzí rokov 1489 až 1490.

Práve v tomto období došlo pravdepodobne aj k modernizácii opevnenia a prispôsobení na obranu voči nepriateľovi, nakoľko si to vyžadoval nástup palných zbraní. Táto prestavba ukončila stavebný vývoj hradu. Dozvedáme sa, že v roku 1490 opatrili hrad delami a strelným prachom.  V tejto dobe bol v danej oblasti najmajetnejší Urban Dóczy, ktorý vlastnil niekoľko hradov v okolí spolu s poddanskými obcami, ako aj rozsiahle majetky pôdy. O jeho majetnosti a vplyve v tejto oblasti svedčí aj správa z 21. novembra 1490, kďe si  kráľovná Beatrix, požičala od Urbana Dóczyho, sumu 8000 zlatých s tým, že za túto pôžičku dostal do zálohy hrady Šášov a Slovenská Ľupča, spolu s okolitými pozemkami.

Zaujímavé je, že v listinných záznamoch sa uvádza, že po ôsmich dňoch (29. Novembra 1490) Urban Dóczy zapožičanú sumu ešte, zvýšil na konečnú sumu pôžičky, vo výške 16.000 zlatých. Pravdepodobne v priebehu tohto roku po Korvínovej smrti sa hrad dostal podobne ako okolité hrady Revište a Šášov do rúk rodu Veľkolúčskych. Počas tureckých vojen plnil hrad funkciu signalizačnej stanice v tejto banskej oblasti. Patril do sústavy signalizačných hradov Revište - Teplica - Šášov, ktoré sa o prichádzajúcom možnom blížiacom nebezpečenstve v predstihu varovali a to pomocou ohňových znamení. Tieto signalizačné stanice boli budované prevažne okolo polovice 16. Storočia, ako ochrana obyvateľstva v tejto baníckej oblasti pred vpádmi ozbrojených skupín a vojsk, ktoré mali eminentný záujem o mesto Banská Štiavnica a samozrejme bohatstvo, ktoré ťažbou drahých kovov toto mesto vlastnilo. Ďalšia písomná správa o hrade Teplica sa nachádza v listine z vojenskej porady, ktorá sa konala dňa 14. mája 1563, kde bol spísaný zoznam hradov v danej oblasti, ktoré mali slúžiť ako strážne a signalizačné objekty, proti stále častejším tureckým vpádom. Na základe tejto správy je zrejmé, že hrad Teplica v tejto dobe plnil funkciu signalizačnej stanice a bol obývaný.

 

Zánik hradu

 

Roku 1602 hrad ešte existoval. Mohla by o tom svedčiť súdna pochôdzka z toho istého roku, kedy jeden svedok hovorí o chotári idúcom "vedľa potoka pod starým hradom" O zániku hradu sa nevie nič určité, možno sa tak stalo počas stavovských povstaní v 17. storočí. Pramene z obdobia konca 16. a začiatku 17. storočia uvádzajú aj to, že hrad v tomto období nemal rozsiahlejšie pozemky a ani podhradie s tým, že sa uvádza vlastníctvo rybníka, ktorý sa nachádza pod hradným kopcom a pretrval až do dnešných čias.
 

Čo sa týka možného určenia doby kedy hrad zanikol, musíme vychádzať z viacerých historických udalostí, ako aj z poslednej doloženej písomnej správe o ešte jestvujúcom hrade a písomnej zmienke o hrade, kde už figuruje, ako opustený, prípadne zničený. Podľa viacerých autorov sa zánik môže datovať do 17. storočia a to v búrlivom čase stavovských povstaní, ktoré neobišli ani tento región (Bočkaiovo povstanie, 1604-1606, Betlenovo povstanie 1619-1626,  povstanie Juraja I. Rákociho 1643-1645, povstanie Juraja II. Rákociho 1648-1660, Tököliho povstanie 1678-1687). Obdobie 17. storočia, je najpravdepodobnejší čas zániku  hradu. Posledná písomná zmienka o ešte existujúcom hrade pochádza z roku 1602.  Hrad mal po tomto roku ešte slúžiť na rôzne štátne potreby, avšak táto správa nie je priamo písomne doložená a nevieme ani po aký čas mal hrad slúžiť týmto účelom. Nasledujúca písomná zmienka  o hrade pochádza z roku 1747 a to na mape, ktorú vypracovanej M. Zipser, kde sa názov hradu Teplica už uvádza ako Pustý hrad čo znamená, že v tejto dobe bol už neobývaný, opustený, alebo zničený. Obdobie zániku hradu, teda môžeme datovať do rozmedzia medzi rokmi 1602 až 1747. Na základe zachovalých písomných podkladov, správ kronikárov a historických súvislostí z daného obdobia, by sa ako najpravdepodobnejšie dôvody zániku hradu, mohli javiť nasledujúce udalosti.

 
Ako prvú možnú príčinu zániku hradu, možno uviesť obdobie jarných mesiacov roku 1605. V uvedenej dobe prebiehalo na území Slovenska, Bočkaiovo povstanie. Bočkai v tomto čase disponoval armádou so silou 40 až 60 tisíc mužov. Hlavnú silu povstalcov tvorili hajdúski žoldnieri s tým, že v čase keď povstanie vrcholilo, išlo o desaťtisíce týchto žoldnierov.
 

Jeho vojsko sa skladalo z bojovníkov rôznej národnosti a  jeho pomocné jednotky sa skladali z Turkov a Tatárov. V decembri roku 1604 sa z povstaleckého centra Bočkaiových vojakov, Sedmohradska, pohlo niekoľko prúdov na územie Slovenska, ktoré sa stalo miestom krvavých stretov povstalcov a cisárskych vojsk. Obidve tieto strany a to sedmohradská, ako aj  na druhej strane uhorská šľachta, bojovali za zachovanie svojich stavovských výsad, výhod a majetkov. Ako hlavný cieľ Bočkaiovho povstaleckého vojska v tomto časovom období, bolo otvorenie cesty do stredoslovenskej banskej oblasti, ktorá bola vzhľadom na ťažbu drahých kovov  spojených s bohatými finančnými výnosmi, dobrou korisťou.

Po ťažkých bojoch a obliehaní miest a hradov, ktoré stáli povstalcom v ceste sa časť týchto miest a hradov povstalcom vzdala, kapitulovala a mnoho miest a hradov, bolo podrobených a zničených vojenskou silou. Na jar roku 1605 zostali so silnejších vojenských posádok, ktoré bránili stredoslovenskú banskú oblasť pred povstalcami, iba už obkľúčené posádky Levíc a Zvolena. Následne pod tlakom Bočkaiových povstalcov sa poddal Zvolenský hrad, Kremnica a následne aj Banská Štiavnica. Z dochovaných písomných správ sa dozvedáme, že na jar roku 1605 povstalci pri prerážaní si ciest k baníckym oblastiam vôbec nebrali ohľad na obyvateľstvo a majetok banských miest a ani na posádky hradov, ktoré im stály v ceste a nepodriadili sa bez odporu. V apríli 1605 napríklad takmer úplne vypálili Banskú Bystricu a tureckí spojenci Bočkaiových hajdúchov, následne veľké množstvo obyvateľstva odvliekli do otroctva. Bočkaiovci vydrancovali Kremnicu a okolité obce. Práve v tomto čase mohlo dôjsť k útoku na hrad Teplica,  dobytiu a následnému zničeniu hradu, ktorý v danej dobe slúžil, ako strážny hrad a bránil severnú prístupovú cestu do oblasti  Banskej Štiavnice. Taktiež je možné, že sa posádka hradu vzdala bez boja a hrad zostal opustený. Začal chátrať, nakoľko už neplnil funkciu strážnej a signalizačnej pevnosti.

Ako ďalšia možnosť zániku, by mohlo byť obdobie rokov  1626 až 1633. V tomto období prebiehal v danom regióne proti habsburský odboj Gabriela Betlena, kde povstalci niekoľko krát vydrancovali danú oblasť s čím im pomáhali aj tureckí spojenci.

V listinách sa uvádza, že v roku 1626 turecké oddiely pašu Murtezu prišli k banským mestám a tam získali mnoho koristi, ako aj z vydrancovaných obcí v okolí.  K týmto tureckým útokom v oblasti za súhlasu Gabriela Betlena, by bolo treba spomenúť, že v roku 1633 sa Turci dostali aj do obce pod hradom Teplica, do Sklených Teplíc. Aj v tomto ťažkom období, mohol nastať zánik hradu.

 

V poradí tretie obdobie, ktoré mohlo mať za následok zánik hradu, počas stavovských povstaní, by pripadalo do úvahy obdobie povstania Juraja Rákociho. V historických prameňoch sa uvádza, že v mesiaci marec roku 1644 jeho vojská rozdelené do troch prúdov začali postupovať smerom na západ, aby sa mohli čo najskôr stretnúť so svojimi spojencami Švédmi s tým, že časť vojska pod vedením Pavla Bornemisu, postupoval pozdĺž rieky Hron smerom na Banské mestá, za účelom si tieto bohaté oblasti podmaniť.

Každopádne o predpokladanom čase a spôsobe zániku hradu, sa dajú prezentovať viaceré rozličné hypotézy. Osobne som sa pokúsil  načrtnúť niekoľko možných scenárov tejto udalosti. Odpoveď na tieto otázky ohľadne zániku hradu, môžu v budúcnosti predložiť fundovaní historici a archeológovia. Tieto otázniky v histórii hradu, môžu byť časom zmazané, napríklad na základe prípadných nových objavov, alebo vďaka novým zisteniam, ešte ukrytých niekde v archívoch. Zistenie pravdy o zániku môže trvať mnoho rokov. Je ale tiež možné, že sa správnej odpovede nikdy nedočkáme a budeme následne nútení si vytvárať svoje hypotézy o zániku, ako som sa o to pokúsil aj ja.

Po dobe poslednej zmienky o hrade, sa doteraz nepodarilo objaviť žiadne informácie o tomto mieste. Ako posledné informácie, ktoré by sa dali charakterizovať ako historické, sú tie, ktoré uvádzajú, že kamene v hradných múroch boli postupne rozoberané a odnášané miestnym obyvateľstvom ako stavebný materiál na stavby domov, ako aj na stavbu klasicistického kostola v Sklených Tepliciach  v rokoch 1807-1810.

 
Exteriér

Cesta do  hradného komplexu viedla po úbočí, ktoré sa nachádza na západnej strane hradného vrchu. Ďalej pokračovala cez šijovú priekopu do opevneného severného predhradia a odtiaľ do nádvoria horného hradu. Hradné jadro má tvar lichobežníka. Na západnej strane nádvoria sa nachádzajú zvyšky zahĺbeného objektu s najväčšou pravdepodobnosťou cisterny a južne od nej, v nároží jadra, stála pravdepodobne veža hranolovitého tvaru. Na protiľahlej východnej strane nádvoria doteraz stojí zvyšok obytnej budovy palácového charakteru. Na juhovýchodnej strane od vrcholovej plošiny vystupuje terénny výbežok, ktorý bol s veľkou pravdepodobnosťou využitý na vybudovanie obytných a obranných zariadení počas prestavby na konci 15. storočia. Zachované základy muriva tu dovoľujú predpokladať priečne trojtraktový objekt. Výbežok je zakončený skalnou stienkou, kde možno predpokladať jeho zakončenie vo forme podkovovitej bašty. Zo severnej strany bolo hradné jadro opevnené priekopou a valom. Neskôr bola do opevneného areálu zahrnutá aj plošina pred vstupom do hradu, ktorá bola opevnená kamenným múrom a priekopou s valom. Uvedený popis exteriéru hradu boli po obhliadke a nákresoch spracované a následne publikované P. Gutekom.

 

 

Pôdorys hradu

V roku 1898 hrad preskúmali A. Kmeť a jeho priateľ kováčsky majster K. Dodek. Na hrade spoločne urobili malý výkop a K. Dodek po obhliadke hradného kopca naskicoval pôdorys hradu Teplica. Je nesporne zaujímavé, že po preskúmaní hradného kopca, si A. Kmeť poznamenal: ,,Dva razy poprezeral som si Pustý hrad veľmi dôkladne i prišiel som k tomu presvedčeniu, že čo bolo nad zemou, to muselo byť postavené z dreva".
 

 

Obrázok

Nasledujúci v poradí druhý spracovaný pôdorys hradu vyhotovil P. Gutek v roku 2000, kedy ho spolu s M. Matejkom zamerali. V danom období P. Gutek a M. Matejka na hrade vykonali výskum, zamerali a opísali prístupovú cestu k hradu, exteriér, samotný hrad a popis zvyškov hradných múrov. Svoje zistenia publikovali následne v časopise Pamiatky a múzeá v roku 2002, pod názvom Menej známe hrady stredného Pohronia. 
 

 

Obrázok

 

 

 

Hmotné rekonštrukcie hradného areálu

 

Na základe vykonaného výskumu a po vyhodnotení všetkých zistených informácií, boli P. Gutekom vypracované dve hmotné rekonštrukcie hradu z obdobia 13. a 16. storočia, ktoré boli taktiež po spracovaní publikované.     

 

 

Obrázok

 

 

 

Obrázok

 

 
 

  Súčasný stav hradu

Toho času sa na hradnom kopci zachovali len zvyšky murív torzovitého tvaru a valové útvary, ktoré sú prerastené mladým lesným porastom. V najvyššej časti hradu prevládajú staré dreviny, ktoré sa následkom poveternostných podmienok lámu a vyvaľujú, čím narúšajú viditeľné terénne obrysy a zvyšky muriva. Najzachovalejším a zároveň dobre viditeľným je murivo zahĺbeného objektu o hrúbke cca 70 cm, ktoré je precízne vymurované z lomového kameňa a omietnuté starostlivo uhladenou omietkou.

   

 

 

Obrázok

Po detailnej obhliadke predmetného objektu je najpravdepodobnejšie, že ide s najväčšou pravdepodobnosťou o objekt cisterny. Dobre viditeľný je aj pekne zachovaný fragment palácovej stavby so zvyškom ľavého ostenia vstupu. Ostatné murivá hradu sa vyskytujú v malých množstvách. 

Murivo padlo za obeť devastácii hradu pri jeho rozoberaní na stavebný materiál, ktorý sa v rokoch 1807 až 1811 použil na stavbu klasicistického kostola sv. Lukáša v obci Sklené Teplice. Zvyšky muriva, ktoré zostali na hradnom kopci a neboli rozobrané, poznačili poveternostné a prírodné podmienky a samozrejme neústupný zub času.

Záverom 

 

Aj keď historické udalosti neboli k tomuto miestu až tak štedré, aby sa nám dochoval vo väčšej miere vo svojej celistvosti a aj posledné celistvé časti stavby boli doslova rozobraté a materiál sa premiestnil na iné miesto, nie je v úplnom zabudnutí. Našťastie ešte aj tak priťahuje pozornosť ľudí a je navštevovaným turistickým miestom s prekrásnym výhľadom do širokého okolia. Toto miesto priťahuje našu pozornosť nielen svojou historickou hodnotou, okolitou prírodou a výhľadom, ale v neposlednom rade aj niečím tajomným, pre tento hrad osobitne svojským.

 
 

Obrázok

    

Obrázok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
Reklama